Archive

Category Archives for "Jedlo"

Raňajky pri chudnutí

Raňajky počas chudnutia považujte za najdôležitejšie jedlo dňa. Na to je hneď niekoľko dôvodov. V tomto článku si ukážeme niekoľko tipov čo jesť, ale najskôr sa pozrieme aj na to, prečo raňajkovať.

  • Ak sa naraňajkujete, dopoludnia máte dosť energie na prácu. Budete čulí a činorodí. TO je plus pre chudnutie aj pre vašu prácu.
  • Nalačno budete slabí a malátni. Chce to kávu za kávou a telo si priam pýta aby bola sladká a možno so smotanou. Oveľa viac budete mať chuť niečo si zobnúť. A využijete každú príležitosť menej sa hýbať. To je všetko proti chudnutiu.

Zrušili / nestihli ste raňajky? Ten deň to už zvyčajne nedoženiete. Inými slovami dopoludnia budete hladní, obed ktovie čo stihnete. Či málo, alebo priveľa, ale výsledkom bude, že sa domov vrátite ako žravý stroj, ktorý do seba natlačí všetko, čo neutečie. A to pri chudnutí jednoducho nie je dobré. Viete, čo na tomto scenári škodí najviac?

  1. Že po veľkom večernom jedení… Hmm. Nebudete mať chuť na raňajky. A tým sa aj ďalší deň odohrá za podobných okolností.
  2. Postupne si vytvoríte návyk nepravidelnej stravy s prevahou jedenia večer. Tak sa chudnúť nedá. Skôr začnete priberať.
  3. Navyše ak doobednú slabosť riešite kávami, môžete začať horšie spať a to je ďalšie mínus pre chudnutie.
  4. Telo si zvykne, že pocit hladu nepomáha a tak si ho prestanete všímať. Budete mať pocit že nie ste hladní a tak že je všetko v poriadku.

Preto zaistite, aby ste raňajkovali. Aj pri chudnutí!

Nech už je to čokoľvek, na výber máte sladké raňajky v podobe ovsenej kaše. Necojte sa pri chudnutí jesť sacharidy. Sladené musia byť samozrejme stéviou, nie cukrom, nie sirupom, nie medom. Pri chudnutí sa sladeniu klasickými sladidlami prísne vyhýbajte. Budete mať výsledky.

  • Iným príkladom sú raňajky s chlebom. Francúzska nátierka s celozrnným chlebom + paradajky.
  • Cícerová nátierka, ražný chlieb a uhorka.
  • Alebo baltické sardinky v paradajkovej omáčke, opečený ražný chlieb a paprika.
  • Cottage syr s ražným chlebom a veľa zeleniny.
  • Mozzarella poliata balzamikovým krémom, ražný chlieb a paradajky.
  • Skvelá koložvárska kapusta (od alfabio) s vynikajúcou domácou uhorkou.
 Jednoducho raňajky môžu byť aj pri chudnutí také, aké chcete. (Neplatí, ak chcete klobásu so slaninou! To neprospieva ani chudnutiu ani zdraviu.) Dajte si proteínovú tyčinku ak nestíhate. Alebo vypite proteínový nápoj, alebo si do ruky vezmite rožok a do druhej jablko. To je jedno, ale najedzte sa. No a v prípade, že ráno nemáte chuť jesť, riešte to.
  • Môže ísť o zvyk – ten sa dá zakrátko odtrénovať.
  • Možno večer zjete priveľa, takže ráno ešte nemáte vytrávené. Taký režim neprospieva chudnutiu ani zdraviu.
  • Možno ste v strese. To zmeňte! Stres je nepriateľ chudnutia a zdravia. Ak je to veľmi zlé, zvážte zmenu zamestnania.
  • Ak nestíhate, dajte si budík skôr a hlavne neponocujte.

Zopár príkladov:

Asi ideálna je kaša z ovsených vločiek. Také raňajky jedávam prakticky stále. Ovsené vločky sú zdravá potravina. Výborne zasýtia a dodajú dosť energie. Je dobré myslieť na glykemický index, pretože ovené vločky ak sú samotné ho môžu zvýšiť. Preto do kaše kvapnite trocha akostného olivového oleja, alebo si dajte pár orieškov.

Klasikou je praženica. Môžete si vyrobiť vynikajúcu drožoďvú nátierku. Tá nemusí byť z vajec – dajte miesto vajec tofu. Vznikne tofunica.

Alebo si spravte obložené chlebíčky. Ja takéto nejedávam toto nie je úplne ideálne pri chudnutí ani pre udržanie zdravia – je tam zbutočná údenina a plesnivý syr. Ani jedna z tých potravín sa do rozpočtu nehodí.

  • Údenina je nezdravá, obsahuje éčka, ktoré sú podozrivé že môžu podporovať rozvoj rakoviny. Navyše je v nich skrytý tuk, ktorý sa nehodí. Plus soľ.
  • Plesnivý syr je mastná potravina aj ke ďje to jeho ľahšia verzia. Zbytočný zdroj záťaže – pleseň, tuk, neznámy obsah fosforečnanov a tiež masívny zdroj soli.
  • Aby bielkovín a tuku nebolo dosť, je tam ešte vajíčko. To samo o sebe by ani pri chudnutí nebolo problémom.
  • A naspodku vidíte natreté rastlinníé maslo, ako keby toho tuku nebolo dosť. Takáto porcia tuku
  • a bielkovín by sa hodila ak by ste šli na celý deň prenášať tehly. Ale sacharidov by bolo málo.

Pri chudnutí by takéto raňajky boli zbytočne veľké. Ale RADŠEJ takýto kompromis, ako odísť z domu bez raňajok.

Aj takto by ale mohli vyzerať raňajky pri chudnutí: Mozarella light, húfik kúskov zeleniny a celozrnné chlebíky Activia. Jeden lakomo natretý arašidovým maslom. Pri chudnutí by som asi odporúčal znížiť tuk – nedával by som na to olivový olej, alebo by som vylúčil maslo.

No a na záver:

Komu vlastne veriť? Jeden tvrdí raňajkujte aj pri chudnutí, iný tvrdí neraňajkujte…

Je možné, že sa stretnete aj s názormi, že raňajky treba vynechávať.

Argumentácia vychádza z úvah, ako sa asi žilo v období paleolitu, čiže staršej doby kamennej. Potom si autori takých rád predstavujú, že pračlovek ráno vstal a nemal čo jesť. Nuž tak zobral kyjak a šiel niečo zabiť, aby to niekedy navečer nakoniec pritiahol k jaskyni a konečne zjedol. Ak vám takýto životný štýl pripadá vhodný a zdravý, tak si kúpte kyjak a prenajmite jaskyňu. Oblečte si to, čo si viete rukami vyrobiť a zabudnite na ústredné kúrenie a to aj v zime. Ak paleo, tak naplno. Nie že sa budete vyvážať v mercedese s pocitom že práve naháňate mamuta. To naozaj nie je práca v paleo zmysle.

Pretože ak sa vyberiete nalačno do práce svojím autom, tam v teple spravíte pri počítači čo treba a večer si pri televízore dáte mňamku, tak sa obávam, že to nemusí fungovať práve tak, ako ste plánovali. Aj v takom režime sa za určitých okolností dá rýchlo schudnúť, ale dlhodobo si nevhodným chudnutím môžete zavariť rôzne nové problémy.

Ľudia dnes hľadajú alternatívne štýly. Nielen vo výžive. Nič proti tomu, môže sa stať, že nájdete niečo, čo vám bude fungovať. Skúšajte čo chcete, ale vždy to najskôr podrobte kritickému posúdeniu, nie slepej viere. Testujte. Ale skôr než zo seba spravíte pokusného potkana, preštudujte si o veci čo najviac. Je rozumenjšie učiť sa na cudzích chybách. No a pokiaľ ide o raňajky, tak:

  • Jesť každý deň raňajky je overená a bezpečná metóda, ktorá funguje. Pomáha chudnúť a novú váhu si udržať.
  • Neraňajkovanie je typické u veľkej časti obéznych. Neriešme teraz čo je príčina a čo následok, ale je to proste tak.
  • Neraňajkovať zámerne a držať sa experimentálneho výživového štýlu môže byť zdravé aj nezdravé. Uvidíme o nejakých 30 rokov. Vy sa môžete rozhodnúť, či chcete byť v úlohe pokusného pilota, alebo v úlohe pozorovateľa.

Takže odporúčam vám každé ráno vstávajte so želaním: dobrú chuť!

Automatický návrh jedálnička na chudnutie

Dnes jeden rýchly tip, ak nemáte nápad, čo dnes variť a nechcete sa stále riadiť len receptami z cudzích jedálničkov. Môžete si vytvoriť vlastný mechanický systém plánovania jedla. Pomôže vám, aby vaše jedlo bolo pestré. Zároveň však vám ponechá aj možnosť výberu potravín podľa vašej nálady. Alebo podľa toho, čo práve majú v obchode.

1. Spravte si zoznam ingrediencií, ktoré sú vhodné a zároveň vám chutia. Napríklad vajcia, tofu, pstruh, fazuľa, kuracie prsia, chlieb, kyslá kapusta, jogurt, špagety a tak ďalej. Nalepte si ho na chladničku, alebo inde aby bol poruke.

2. Výber. Vždy, keď plánujete jedlo, vyberte si niečo z tohto zoznamu. Napríklad vám ide na chuť fazuľa. Môžete si teda spraviť fazuľovú polievku, alebo prívarok, alebo čili. Využijete tak určitú surovinu a zároveň zjete jedlo, ktoré vám práve ide na chuť.

3. Vyškrtnutie. Surovinu nakoniec vyškrtnite zo zoznamu. V ďalších dňoch si budete vyberať už len zo „zvyšných“, nevyškrtnutých. Tým zabezpečíte, že vaša strava bude mimoriadne rozmanitá. Keď vyškrtáte všetky suroviny, môžete zoznam vyrobiť nanovo a začať od začiatku. Názvy jedál alebo surovín nie sú záväzné, je to skôr inšpirácia. Samozrejme, nemusíte to dodržiavať prísne. Toto je nástroj, ktorý vám môže pomáhať variť čo najpestrejšie. Ale nie je povinné držať sa toho denne.

Druhá možnosť – mechanický kalendár

Tento tip sa vám môže hodiť ako spôsob, ako nezabúdať jesť určité konkrétne jedlá. Vieme, že niektoré jedlá sú zdravé, ale často ich zabudneme jesť. Napríklad brokolica, ryby, kyslá kapusta či strukoviny by mali byť na tanieri aspoň 2-krát do týždňa.

Keď to viete a uznávate, môžete si určiť niektoré dni za „rybacie“, iné dni ako „brokolicové“ a podobne. Potom viete, že napríklad v utorok a piatok máte zjesť kyslú kapustu. Alebo v stredu a v sobotu býva ryba. No a pondelky bývajú šošovicové.

Záver

Mechanické plánovanie jedálneho lístka vám môže pripomínať aby ste jedávali pestro a zdravo.

Podrobnejšie som na túto tému písal v článku Automatický návrh jedálnička na chudnutie. Kliknite sem a prečítajte si ho. Sú tam aj ilustračné obrázky zoznamov.

6 spôsobov ako naniesť olivový olej na chlieb

Pri chudnutí sa odporúča používať olivový alebo tekvicový olej. Sú pre zdravie prospešné. No ak chcete jesť chlieb, nie je celkom jednoduché, ako na to. Pozrime sa preto na 6 spôsobov, ako to môžete urobiť.

1. Usrkávanie priamo z fľašky

Moja obľúbená metóda. Problém je, že ku vhodnej porcii chleba som schopný vysŕkať nevhodné deci oleja. Nečudo, že mi to potom chutí. Ale pri chudnutí je to ee. Teda že nie!

2. Namáčanie v miske

Klasikou je namáčanie v oleji. Olivový olej vyberte ten najlepší. Dá sa dobre ochutiť cesnakom a kari korením.

Problémom je, že pri chudnutí máte túto misku tak pre dvoch. A dohodneme sa asi, že na jeden chleib je to málo. To je tak na 2 namočenia… Preto sa mi namáčanie neosvedčilo. Hlavná nevýhoda: zbytočne sa ufúľa miska.

3. Sprejovanie

Olej v spreji je výborné riešenie, ale o niečo ťažšie odhadnete, koľko ho vlastne nasprejujete.

Dá sa síce sprejovať na váhe, ale to nemôžeme byť zas až tak úzkostliví. Nevýhodou je nezmyselne vysoká cena oleja. Fľaše na striekanie sa upchávajú a tieto hotové oleje v spreji sa nedajú znova naplniť.Takže ekológia strhne veľa bodov. Okrem toho umývanie okolo miesta fŕkania =  pohroma.

4. Nádoba s malou tryskou

Praktické riešenie s veľkým ale!

Dajú sa kúpiť takéto nádobky špeciálne určené na oleje či dresing. Sú skvelé, majú len jednu drobnú nevýhodu. Netesnia. Rado to kvapká cez závit, nie cez hlavný otvor. A to sme kúpili viacero takých nádob. Ak silnejšie stlačíte, tak padne veľa oleja. Po vyriešení tesnenia (napríklad zo starej hrubej gumenej rukavice) túto metódu považujem za víťaza tohto článku. len pozor aj tu na množstvo. Len za to, že z niečoho idú pekné, malé kvapky ešte neznamená, že netreba strážiť, koľko toho vlastne na chlieb dáte.

5. Pierko

Buď pierkom, alebo štetcom sa tiež dá natrieť príjemná vrstvička tuku.

Veľkou nevýhodou je, že ak to máte spraviť raz za deň, miniete viac saponátu a oleja, než autoumyváreň. Preto táto metóda príde do úvahy keby ste robili desiatky chlebíkov trebárs na recepciu.

6. Kvapkanie z fľaše

Nakoniec som si nechal kvapkanie.

Aj to je riešenie, s trochou praxe vám zostane pekne pokvapkaný chlieb a jeden mastný prst.

Vidíme, že nie je tak jednoduché namazať si chlieb zdravým tukom. Problémom je množstvo – kým je to zdravé, tak to takmer nezbadáte. Akonáhle sa chlieb začne pekne kĺzať, už nechudnete. Počas chudnutia odporúčam na jedno jedlo zjesť zhruba 8 až 12 gramov tuku, čo v prípade chleba so syrom, šunkou, alebo vajíčkom často vyrieši tuk nachádzajúci sa v syre, šunke či vo vajíčku a na nejaké pridávanie už bude treba asi zabudnúť. Inými slovami teda na celé jedlo môžete zjesť jednu čajovú lyžičku tuku. A áno.

7. bonusový tip: vyliať z lyžičky na chlieb

Nalejte olej na lyžičku a opatrne to rozlejte po chlebe, alebo po bagete. Nevýhodou je, že lyžička sa strašne rýchlo minie a zvyšok chleba je suchý. Potom to treba všakovako rozmazávť.

Ktorý spôsob sa osvedčil vám?

Čokoláda a chudnutie – ide to dohromady?

Záludná otázka hneď v titulku. Odpoveď? Nuž, áno! Ak si vybriete správnu kvalitnú čokoládu a s jej konzumáciou to nepreženiete. A pôjde skôr o výnimku, ktorá potvrdzuje vaše pravidlo: sladkosti sú pre vás pri boji s nadbytočnými kilami tvrdé tabu!

Ešte takto! Treba si položiť ruku na srdce a samého seba sa spýtať, či vôbec ste schopní robiť výnimky! Čo tým myslíme? Výnimka je odvodená od slova výnimočne.

Ak si teda doprajete spomenutú čokoládu v MALOM množstve a naozaj len VÝNIMOČNE, je to ok. Nič zlé sa nestane a vaša hmotnosť nijak zvlášť nezakolíše.

Ak ste ale typ človeka, u ktorého jedna výnimka spustí reťazovú reakciu ďalších a ďalších a čoraz častejších výnimiek… V takom prípade je lepšie zvyknúť si na tvrdý režim bez výnimiek. A to bez výnimky:-)

Seriózne! Ak výnimky psychicky nezvládate, radšej si ich celkom zakážte. A na škodu nebude ani, keď si zopakujete základné princípy chudnutia.

Poďme ale naspäť k čokoláde! Najskôr vás ešte trochu potrápime a pripomenieme, že pri chudnutí je okrem sledovania energie a živín z potravy dôležité sledovať aj glykemický index.

Čokoláda ho má síce paradoxne pomerne nízky, ale obsahuje veľa tuku a preto ju nemôžeme zaradiť medzi potraviny vhodné pri chudnutí.

Alebo aspoň nie, ak hovoríme o väčšom množstve. Ak si dáte jednu dve kocky, nepôjde o žiadnu katastrofu!

Ok, nechceme vás týmto článkom úplne zabiť, takže…. Poďme na veselšiu nôtu:

Čokoláda má aj zdraviu prospešné účinky!

Potvrdili to už mnohé vedecké štúdie. Z viacerých môžeme vypichnúť napríklad túto, ktorú prezentovali vedci z Michiganskej univerzity.

Závery štúdie hovoria o tom, že konzumácia horkej čokolády s vysokým podielom kakaa môže pomôcť znížiť hladinu zlého LDL cholesterolu, spomaliť aterosklerotické zmeny a znížiť krvný tlak.

Môže byť dobrodením aj pre sentimentálnejšie povahy: zvyšuje totiž hladinu serotonínu, hormónu zodpovedného za našu celkovú pohodu a pocit šťastia. Ľudia s nízkou hladinou serotonínu majú sklon k depresiám.

Čokoláda okrem toho zvyšuje aj hladinu endorfínov v krvi. To sú ďalšie hormóny šťastia, ktoré sú zodpovedné za to, že sa cítite fajn.

TIP: Oveľa istejší aj výraznejší vzrast hladiny endorfínov v krvi dosiahnete pohybovou aktivitou. Asi nie je potrebné zdôrazňovať, že ak chudnete a chcete mať dobrú náladu, s čokoládou si ju pravidelne vylepšovať nemôžete…

Horká čokoláda s vysokým podielom kakaovej zložky je aj cenným zdrojom dôležitých minerálov, ako sú horčík, vápnik a draslík. Obsahuje vysoký podiel antioxidantov, ktoré znižujú zápalové reakcie v organizme.

Keď hovoríme o všetkých týchto zdraviu prospešných látkach, pridáme ešte jedny: fenoly obsiahnuté v kakových bôboch.

Ak už čokoládu skloňujeme v súvislosti s vaším zdravím, hovoríme skutočne o tmavej, horkej čokoláde s vysokým podielom kakaa. Na mliečnu, alebo dokonca bielu čokoládu rovno zabudnite!

Fajn, poďme teda rozlúsknuť otázku:

Akú čokoládu si vybrať?

Odporúčame vám takú, ktorá obsahuje minimálne 60 percent kakaovej zložky. Ideálne až 80 percent!

Všeobecne platí priama úmera: čím vyšší je podiel kakaa, tým výraznejšie sú zdraviu prospešné účinky.

Je to tak preto, lebo kakao obsahuje flavonoidy, ktoré vykazujú výraznú antioxidačnú aktivitu. Spomaľujú starnutie a zlešujú kvalitu vnútorného prostredia organizmu.

Platí aj to, že čím je vyššie percento kakaovej zložky, tým horkejšiu chuť má čokoláda. Alebo… mala by mať!

Tu už je dobré sledovať aj zloženie čokolády na obale výrobku. Niekedy totiž výrobcovia v snahe “vylepšiť” chuť čokolády s vysokým podielom kakaa, do nej pridávajú príliš veľa cukru.

Ak už teda chcete zdravú čokoládu, hľadajte takú, čo obsahuje minimum pridaného cukru, alebo žiaden. Áno, aj také čokolády dnes dostanete, len treba vedieť hľadať, snoriť, kutrať…. A čítať zloženie! To je základ!

Úplne najideálnejšia je taká čokoláda, ktorá okrem kakaa obsahuje len minimum ostatných zložiek, ako sú tuky a rôzne umelé dochucovadlá.

Férový výrobca sa neštíti uviesť na obale svojho výrobku zloženie. Preto čítajte, čítajte…

Ak by ste sa predsa nič nedočítali, alebo ste na to leniví, ešte existuje jedna pomôcka pri výbere čokolády. A tá znie: zdravá čokoláda bude chutiť horko!

Ak bude napriek uvedenému vysokému podielu kakaa až podozrivo lahodná, vedzte, že ste si vybrali zle!

A teraz jedna dôležitá rada! Nejedzte čokoládu s mliekom! Nikdy! Mlieko sa totiž viaže s antioxidantmi pochádzajúcimi s kakaa a blokuje ich zdraviu prospešnú aktivitu! To je aj dôvod, prečo sa za zdravú nepovažuje ani mliečna čokoláda! Doprajte si kakao samostatne! S mliekom sa jednoducho nesnúbi! Napriek tomu, že ako malým nám rodičia na raňajky servírovali sladké “kakauko” rozpustené v mlieku!

Týmto sme však ešte naše rady s výberom tej správnej zdravej čokolády neskončili! V krátkosti si ešte povedzme:

Prečo radšej fair trade, organic či bio?

Nuž, pokiaľ ide o fair trade, alebo ne-fair trade, tam to máte z hľadiska zdravotných benefitov viacmenej zajedno!

Ak vám ale záleží aj na tom, aby farmári pestujúci kakaové bôby dostali za svoje hrdlačenie spravodlivú odmenu, siahnite po výrobkoch označených ako fair trade.

Keď si ale zobrieme do úst výrazy ako “bio” alebo “organic”, tam je to už trochu iná pesnička! Tieto moderné zaklínadlá sú síce už v dnešnej dobe možno značne sprofanované, ale… Bio a organic výrobky sú jednoducho zdravšie! To je realita!

Farmári, ktorí pestujú kaakové bôby v bio kvalite, nepoužívajú pri ich produkcii chemické látky a hnojivá. A niektoré výskumy preukázali vyšší obsah antioxidantov v kakaových výrobkoch v kvalite bio!

Ok, to by sme mali! Keďže sa vám na našich stránkach snažíme prinášať vyvážené a objektívne informácie, nemôžeme na záver nespomenúť ešte:

Kto by sa mal čokolády radšej vyvarovať?

V súčasnosti sa vedú na vedeckom poli dosť protichodné diskusie o možnej nepriamej karcinogenite čokolády.

Vzhľadom na to, že stále prebiehajú výskumy a vedci sa na nejakom konkrétnom závere neujednotili, nebudeme sa tejto problematike hlbšie venovať.

Ak však máte v rodinnej anamnéze rakovinové ochorenia, s konzumáciou kakaa v akejkoľvek podobe by ste to preventívne určite nemali preháňať.

Čím máme na mysli: naozaj preháňať! Občasná malá kocka horkej čokolády vám určite neuškodí!

Veľmi v skratke: prečo čokoláda a rakovina? Lebo olovo! Niektoré druhy kakaovníkov ho majú tendenciu v sebe skladovať viac, ako je treba! Olovo je karcinogén!

Celá problematika je však ešte nedoriešená, nejasná, tak sa tým radšej zbytočne nestrašme.

Dobre vieme, že veľké haló s rakovinou sa robilo aj v súvislosti so sójou a výrobkami z nej, a bublina pritom vôbec nie je taká veľká, ako sa nafukovala a nafukuje!

Ak už máme hovoriť v súvislosti s čokoládou o skutočných “kontraindikáciách”, tak nech sa páči, tu sú:

  • Ak ste citliví na kofeín, čokoláde je vhodnejšie sa vo vašom prípade vyhnúť. Kakaové bôby síce neobsahujú toľko kofeínu, ako káva, ale predsa nejde o celkom zanedbateľné množstvá.
  • Ak máte sklon k tvorbe obličkových kameňov, tiež radšej čokoládu nejedzte! Máme teraz na mysli oxalátové obličkové kamene! Čokoláda totiž obsahuje vysoké percento oxalátov!
  • No a na záver, čokoláde sa vyhnite, ak patríte medzi tých nešťastníkov, ktorých trápia pravidelné migrény! Čokoláda totiž obsahuje tyramín, ktorý môže u predisponovaných jedincov vyvolať alebo zhoršiť migrenózne záchvaty.

4 prebiotiká, ktoré by nemali chýbať na vašom tanieri

O prebiotikách ste už pravdepodobne niečo počuli. Ale predsa, v skratke si to zrekapitulujme.

Výskumy ukazujú, že pravidelná konzumácia prebiotík v kombinácii s probiotikami pomôže posilniť vašu imunitu.

Ďalej znížiť riziko infekcií tráviaceho traktu a limitovať prehnanú imunitnú odpoveď organizmu prejavujúcu sa v podobe alergií.

Ak v strave prijímate dostatok prebiotík, zlepší sa vám trávenie a zistili sa pozitívne vplyvy na funkcie mozgu a reguláciu telesnej hmotnosti.

Niektoré druhy jedál pomáhajú zlepšiť osídlenie vášho hrubého čreva dobrými baktériami, ktoré poznáme ako probiotiká.

Jednou z ciest, ako podporiť rast probiotických bakérií v hrubom čreve, je konzumácia niektorých jedál. Pre účely tohto článku si ich môžeme označiť ako prebiotické.

Mnoho ľudí si stále mýli prebiotiká s probiotikami. Ale je to jednoduché: prebiotiká fungujú ako potrava pre probiotiká.

Zapamätať sa to dá ľahko pomcou tejto mnemotechnickej pomôcky: PREbiotiká sú určené PRE probiotiká!

Keďže teda probiotiká majú na svojom jedálnom lístku prebiotiká, všetko je jasné a logické. Prebiotiká stimulujú rast probiotík, dobrých baktérií, vo vašom hrubom čreve.

Prebiotické jedlá sú také, ktoré obsahujú určitý druh uhľohydrátov, nazývaných oligosacharidy.

Oligosacharidy sa na rodziel od iných druhov cukrov nevstrebávajú v tenkom čreve.

Putujú teda tráviacim traktom až do hrubého čreva, kde si ich dokážu rozložiť a zužitkovať probiotické bakérie.

Ak budete mať na svojom tanieri denne “prebiotické jedlá”, ako sme si ich nazvali v úvode, urobíte dobrú službu svojmu zdraviu.

Nielenže vám bude dobre tráviť, ale znížite aj riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.

Z viacerých vedeckých štúdií si môžeme vypichnúť napríklad túto, v ktorej sa preukázalo, že inulín obsiahnutý v čakankovom koreni, výrazne znížil riziko vzniku kolorektálneho karcinómu.

Zaradiť do svojho jedálnička prebiotiká, nie je nič zložité, ani nepríjemné. Ich zdrojom sú totiž väčšinou ovocie a zelenina.

Teraz už nasleduje zoznam jedál, ktoré patria medzi jedny z najbohatších zdrojov prebiotík:

1. Čakankový koreň

Koreň z čakanky, ktorý sa v našich končinách zvykol nazývať aj “koreninou svätého Petra”, nájdeme najčastejšie v kávovinových nápojoch, čiže bezkofeínových náhradách kávy.

Čakankový koreň je veľmi bohatým zdrojom už vyššie spomenutého inulínu, prebiotika s výraznými protirakovinovými účinkami.

Z toho dôvodu sa aj priemyselne inulín extrahuje práve z koreňa čakanky. Potom sa pridáva do rôznych jedál.

Ak teda v obchode natrafíte na výrobok, ktorý bude o sebe tvrdiť, že je zdrojom prebiotík, takmer stopercentne bude obsahovať práve inulín z čakankového koreňa.

Inulín si môžete kúpiť aj samostane, ako doplnok výživy, na trhu je pomerne veľa výrobcov. Avšak na to, aby ste ho mali dostatok, celkom postačí piť kávovinové nápoje.

Ešte lepšou voľbou je konzumovať ovocie a zeleninu, ktoré sú naň tiež bohaté. To budú tie ďalšie z nášho zoznamu:-)

Treba mať na pamäti aj pravidlo, že všetkého veľa škodí. A to platí aj v tomto prípade. Priveľa inulínu by vám totiž mohlo privodiť nadúvanie a vetry…

2. Špargľa

Ako sme už spomenuli, keď chcete získať dostatok prebiotík v strave prirodzenou cestou, dobré je siahnuť po zelenine.

Najlepšie v surovom, prípadne ľahko uvarenom stave. Ideálne ľahko zmäknutej v parnom hrnci. Ak ho ešte nemáte, neváhajte a zadovážte si nejaký, je to dobrá investícia.

Zo zeleniny má významné miesto medzi zdrojmi prírodných prebiotík práve špargľa. Obsahuje totiž veľa inulínu.

Zaraďte ju preto do svojho jedálnička, vaše telo bude z toho len profitovať.

Vyhnite sa však určite jej prevareniu. Ak už nenaparujete, ale varíte, tak iba zľahka, aby bola špargľa ešte trdšia, povedzme že “al dente”.

3. Banány

Banány sú zdrojom aj iných zdraviu prospešných látok: antioxidantov, draslíka a vlákniny.

Keď ale hovoríme o banánoch ako zdroji prebiotík, máme na mysli ešte nie celkom dozreté banány.

Ideálne je ak si na doplnenie prebiotík doprajete občas nielen zrelé, ale ešte len slabo zelenkavo-nažltlé plody.

S postupným dozrievaním sa mení pomer cukrov v banánoch v neprospech prebiotík.

Nemusíte do seba nasilu pučiť celkom zelené banány. Stačí si nájsť taký ten zlatý stred, ktorý pre vás bude ešte vyhovujúci.

Keď už ale hovoríme o zelených banánoch, v niektorých afrických krajinách si pripravujú zelené banány ako zeleninu.

Ide však o špeciálny druh banánov, obsahujúci vyšší podiel škrobov. Nazýva sa matoke. Aj tie obsahujú vysoký podiel prebiotík.

Cibuľoviny – cibuľa, pór a cesnak

Hovorí sa, že cibuľoviny tvoria základ každého dobrého jedla. Je to, samozrejme, trochu nadnesené tvrdenie, ale nie je ďaleko od pravdy.

Keď totiž do receptu na mnohé jedlá zahrnieme cibuľu, cesnak, alebo pór, výborne ich tým “okoreníme”, chuti dodáme potrebnú “hĺbku”.

No a teraz sa dozvedáme, že okrem toho telu doprajeme ešte aj bohatý zdroj prebiotík, ktoré nakŕmia naše dobré baktérie v hrubom čreve – probiotiká.

Naučte sa pridávať do svojich zdravých dresingov, omáčok či pesta bohaté množstvo cesnaku.

Cibuľou a pórom zasa nemusíte šetriť v polievkach, ale primiešať ich môžete aj do rizota, k zemiakom a do zeleninových šalátov.

Skúste experimentovať s receptami a snažte sa do nich prepašovať ešte viac cibuľovín. Viac, ako sme zvyknutí v našich zemepisných šírkach.

U niektorých ľudí sa ale objavujú tráviace ťažkosti najmä, ak jedia cibuľoviny  v surovom stave.

V tom prípade je riešením buď ich jesť len varené, alebo do jedál pridávať cibuľu či cesnak v práškovej forme, ktorú nájdete dnes v každom supermarkete.

Sušené cibuľoviny sa síce svojou silou nevyrovnajú tým v surovom stave, ale aj v tejto forme sú bohatým zdrojom prebiotík.

Takže, nebojte sa nimi “koreniť” akékoľvek slané jedlo, ktoré práve pripravujete. Dodajú mu výbornú chuť a vášmu telu zdraviu prospešné látky.

Cesnak je napríklad veľmi účinný proti ateroskleróze, upravuje krvný tlak, podporuje vylučovanie toxínov z tela. Navyše aj zlepšuje prekrvenie mozgu, čím prispieva k zlepšovaniu pamäti a myslenia.

Cibuľa okrem vašej tráviacej sústavy prospeje aj vašej pečeni, žlčníku a pankreasu. Je to výborná potravina obzvlášť pre diabetikov.

Jej pravidelná konzumácia zvyšuje obranyschopnosť organizmu.

Do pozornosti ešte môžeme dať aj recept našich starých materí, ktoré cibuľu s úspechom používali pri nachladnutí, nádche a kašli.

Cibuľa totiž rozpúšťa a pomáha vylučovať hlieny.

Stévia a chudnutie. Je stévia zdravá?

Stévia ako sladidlo už v našich končinách nie je žiadnou novinkou. Je jedným z mnohých sladidiel, ktoré sa dnes propagujú ako vhodná alternatíva k cukru pri chudnutí. A to dôvodu zanedbateľného množstva kalórií.

Niektorí z vás možno riešite otázku prisladzovania pokrmov umelými sladidlami. Úplne vyhýbať sa im nemusíte. Ale ak to so svojím chudnutím a hlavne zdravím myslíte vážne, chemické sladidlá radšej vôbec nepoužívajte.

Zatiaľ čo umelé sladidlá sú chemikálie, stévia je prírodná alternatíva sladenia. Stéviu používali na prisladzovanie nápojov domorodí obyvatelia Južnej Ameriky už oddávna.

V Japonsku sa už niekoľko desaťročí používa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky.

Ak si doma pestujete v črepníku stéviu a rozmixovanú ju používate ako nízkokalorické sladidlo, je všetko v poriadku. Ide predsa o produkt prírody. Dokonca o liečivú rastlinu, ako sme spomenuli vyššie.

Určite mi však dáte za pravdu, že čerstvá stévia sa dá ako sladilo použiť naozaj skôr len do nápojov. Pri ostatných pokrmoch je to trochu problém.

Vtedy nastupujú do hry sladidlá na báze stévie z obchodu. Kvalitnejšie kúpite v obchodoch s bio potravinami. Bežne ich však už zoženiete aj v hypermarketoch.

A tu vyvstáva rečnícka otázka.

Dajú sa stéviové tablety či pilulky považovať stále za zdravý prírodný produkt?

Odpoveď na tú časť otázky, či ide o prírodný produkt je jasná. Nie, nie je! Je to vysoko rafinovaný výrobok. Podobne, ako je rafinovaný cukor, ktorý sa extrahuje z cukrovej repy.

Poďme ale na druhú časť otázky. Sú stéviové sladidlá zdravé? Žiaľ, celkom uspokojivú odpoveď vám asi nedáme. Dodnes sa o ňu totiž sporia i samotní vedci. A nedospeli pritom k jednoznačnému výsledku.

Zoberme to z gruntu. Jednoducho. Použime opäť raz náš zdravý sedliacky rozum. Rafinované výrobky zo stévie schválili na výrobu a maloobchodný predaj v USA v roku 2008 a v Európskej únii až v roku 2011.

Američania ich testovali kratšie, v Európe sme boli trochu obozretnejší. Ak ale treba niečo testovať, či to je, alebo nie je zdravé, niečo tu smrdí. Ponáša sa to skôr na schvaľovanie liečiv, než extraktu prírodného produktu. Samozrejme, to sme teraz trochu pritiahli za vlasy.

Stévia ako taká je zdravá. Nemali by sme preto na ňu naklásť kilá kritických poznámok. Ale ani ju vychvaľovať do nebies.

Ako sa patrí, poďme si urobiť triezvy, vyrovnaný názor.

Sladká či horká? Zdravá či nezdravá?

Stévia je skutočne veľmi sladká: 200 – 300 krát viac než bežný cukor. Jej najväščou výhodou je to, že obsahuje len veľmi málo kalórií, čo z nej robí atraktívnu voľbu pre tých, ktorí sa snažia schudnúť.

Aj keď je prirodzene veľmi sladká, mnoho produktov z nej, ktoré sú koncentrovanejšie, má aj horkastú príchuť. A to je nežiaduce. Mnohých to odrádza.

Netreba však hneď hádzať flintu do žita s tým, že netúžite sladiť horkým! Treba si vybrať radšej drahšiu, kvalitnejšiu značku od overeného výrobcu. Takže, naša rada znie: skúšajte a testujte!

Určite natrafíte aj na produkt, ktorého doznievanie na jazyku nebude pripomínať stopy po blene!

Stévia sa používa na sladenie v krajinách Južnej a Strednej Ameriky už dlhé stáročia. Ako prvé ju začali používať kmene Guarana v Brazílii a Paragauji na sladenie čaju a liečbu mnohých zdravotných problémov ako sú pálenie záhy, cukrovka, či na dezinfekciu ústnej dutiny ako prevenciu pred vznikom zubného kazu.

V Japonsku ju zase od 70. rokov 20. storočia používajú pri liečbe cukrovky. Avšak, jej použitie v potravinárstve bolo v Európe oficiálne schválené až v roku 2011. Pred týmto rokom bola predávaná len ako doplnok stravy.

V súčasnosti sa ešte vedie spor ohľadne bezpečnosti vysoko rafinovaných verzií stévie. A to aj napriek tomu, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vykonal štúdie, ktoré nepreukázali žiadnu toxicitu produktov zo stévie.

Avšak, aj napriek mnohým štúdiám, ktoré preukazujú zdravotnú nezávadnosť stévie, testy prebiehajú naďalej.

Rastlina je sama o sebe prírodný produkt, ale sladidlá z nej vyrobené sú vysoko spracované a rafinované. A stále nie je stopercentne preukázané, že teda aj zdravotne celkom nezávadné.

Aké sú zdravotné účinky stévie?

Dôkazy týkajúce sa zdravotných výhod a terapeutického využitia stévie nie sú ešte úplne potvrdené. Zatiaľ ešte neexistuje dostatočný dôkaz pre jej liečebné využitie. Napriek tomu, že stévia je propagovaná ako liečivá rastlina.

O stévii sa hovorí často ako o výbornom pomocníkovi pri znižovaní krvného tlaku. Naproti tomu existujú aj výskumy, ktoré tento účinok nepotvrdili.

Stévia je predmetom reklamy tiež ako pomocník pri liečbe cukrovky, pretože znižuje hladinu glukózy v krvi po jedle. Ani tu nie je dostatočne preukázané, prečo.

Pravdepodobne je to spôsobené tým, že zvyšuje citlivosť na inzulín a mohla by dokonca aj zvýšiť produkciu inzulínu.

Opäť však existujú aj vedecké štúdie z opačnej strany barikád. Tie tvrdia, že stévia na reguláciu glukózy v krvi pri cukrovke nemá žiadny, alebo len zanedbateľný vplyv.

Stévia je tiež propagovaná aj ako prostriedok na liečbu pálenia záhy, na chudnutie, na zníženie zadržiavania vody v organizme, tiež na liečbu srdcových ochorení.

Napriek tomu, vedci zatiaľ neprišli s dostatočne silnými dôkazmi, ktoré by mohli viesť k jej liečebnému použitiu v týchto prípadoch.

Cukor, umelé sladidlo, či stévia?

Stévia ako sladidlo je výhodná alternatíva k bežne používanému cukru. Jej výhodou je to, že obsahuje len minimum kalórií a nezvyšuje tak zbytočne energetickú hodnotu jedál. Keďže je sladšia ako cukor, stačí jej použiť len malé množstvo.

Povedali sme si však, že produkty zo stévie, ktoré sa používajú na sladenie, sú vysoko spracované a rafinované. Stále sú však na tom lepšie, než umelé sladidlá.

Stéviové tabletky či kvapalné extrakty sú vyrábané z rastliny. Tú stvorila príroda. Umelé sladidlá vznikli umelo v laboratóriu – preto sa tak aj volajú!

A výrobky zo stévie sú na tom lepšie aj v porovnaní s obyčajným rafinovaným cukrom. Ten je síce tiež vyrábaný z prírodného zdroja – cukrovej repy či cukrovej trstiny!

Ale ide o takzvaný rýchly sacharid, ktorý dokáže veľmi nepekne rozkolísať hladinu inzulínu v krvi.

Čo je nežiaduce ani zo zdravotného hľadiska, ale ani z hľadiska chudnutia. Zvýšený inzulín znamená totiž stopku chudnutiu.

A následná hypogylkémia, ktorú táto neprimerane zvýšená hladina inzulínu v krvi vyvolá znamená, že čoskoro vás dostihne vlčí hlad. A hlavne chuť na sladké! Odborníci tento jav nazývajú aj postprandiálna či reaktívna hypoglykémia.

Hlad, ani chuť na sladké nie sú priateľmi štíhlej línie. Výhodou sladidla na báze stévie je, že ak ním aj niečo prisladíte, inzulín vám to nerozkolíše. Čo je výborné!

Predstavuje používanie stévie zdravotné riziko?

Stévia vo svojej rafinovanej podobe obsahuje rebaudiozid A a steviozid, ktoré sú vo všeobecnosti považované za bezpečné.

Existujú aj iné formy, ale tie ešte nie sú dostatočne otestované, preto pri ich užívaní je potrebná opatrnosť. Vždy preto radšej čítajte zloženie produktu, ktorý kupujete.

Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že 90 percent sladidiel zo stévie sú na báze rebaudiozidu A a steviozidu. Takže na prehnanú paniku nie je vôbec žiadny dôvod!

Niektoré štúdie v minulosti spájali stéviu s problémami s plodnosťou a rizikom vzniku genetických mutácií, ale ani zďaleka neboli presvedčivé vzhľadom na spôsob ich uskutočnenia.

Podľa mnohých zástancov stévie išlo o lobby zo strany výrobcov umelých sladidiel. Žiadny výskum s používaním stévie v tehotenstve sa doposiaľ nerobil, preto je lepšie sa jej v tehotenstve vyhnúť pre jej neznáme účinky.

Má stévia nežiaduce účinky?

Vedľajšie účinky užívania stévie sú zvyčajne mierne. Boli hlásené príznaky ako nadúvanie, nevoľnosť, či závraty.

U niektorých ľudí môže vyvolať tiež alergickú reakciu. Ak ste v minulosti neblaho zareagovali napríklad na nechtík lekársky, radšej stéviou neslaďte. Je totiž vysoká pravdepodobnosť, že ste alergickí aj na stéviu.

Pri užívaní stévie musia byť zvlášť opatrní diabetici. Najlepšie je jej konzumáciu skonzultovať s diabetológom.

Keďže existujú určité dôkazy, že stévia môže pomôcť regulovať hladinu glukózy v krvi, je potrebná zvýšená opatrnosť, pretože popri užívaní stévie bude možno potrebné zmeniť dávkovanie vašich antidiabetík.

Prípadne váš lekár bude možno musieť pristúpiť k zmene celkového manažmentu liečby vašej cukrovky. Každopádne, musíte byť pod jeho drobnohľadom.

Aj vzhľadom na existenciu malého množstva dôkazov o tom, že stévia môže pomôcť pri znižovaní krvného tlaku, na pozore by sa mali mať hypotonici.

Tí by mali užívanie stévie taktiež konzultovať s lekárom. Môže totiž spôsobiť nežiaduce zníženie krvného tlaku.

Je teda stévia zdravá?

Čo sa týka užívania stévie, k dispozícii máme kontroverzné diskusie ohľadom jej výhod a nevýhod, preto je potrebné ešte ďalšie skúmanie, či sú závery vyplývajúce z jednotlivých štúdií dostatočne dôveryhodné.

Pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie prebiehajú ďalšie a ďalšie štúdie na zhodnotenie zdravotnej nezávadnosti stévie.

Každopádne, v Južnej Amerike a Japonsku sa stévia na podpornú liečbu cukrovky a hypertenzie používa už dlhodobo a doteraz neboli pozorované žiadne zdravotné komplikácie vyplývajúce z jej užívania.

Spotrebitelia by si však mali uvedomiť, že stále existuje možnosť, že sa objaví dôkaz o nežiaducich účinkoch stévie. Alebo aspoň o jej zdravotných kontraindikáciách.

V súčasnej dobe je ale vo všeobecnosti stévia považovaná za bezpečnú alternatívu pre tých, ktorí chcú znížiť obsah kalórií v strave a schudnúť.

Tofu – strašiak alebo upevňovač zdravia?

Syr tofu poznáme asi každý. Hľadí na nás z regálov prakticky akéhokoľvek obchodu s potravinami. Nie ako začiatkom 90-tych rokov, keď ste ho splašili len v špecializovaných predajniach zdravej výživy.

Tofu je úplne skvelá potravina aj pri chudnutí. V poslednom čase však na webe čoraz viac zaznievajú hlasy proti konzumácii tofu.

Prečo? Niekoľko štúdií uskutočnených na zvieratách ukázalo kontroverzné, no neisté výsledky medzi vzťahom konzumácie tofu a niektorými druhmi rakoviny.

Odborníci na výživu však jednohlasne tvrdia, že tofu pomáha znižovať hladinu cholesterolu a obsahuje mnoho zdraviu prospešných vitamínov a minerálov.

Tak ako to vlastne celé je?

Tofu – áno, či nie?

Poďme túto otázku spoločne prelúskať! Tofu všetci poznáme ako sójový syr. Vyzerá tak, správa sa tak a v podstate sa aj na rovnakom princípe ako syr vyrába.

Sójové mlieko sa nechá skysnúť a pomocou syridla sa nechá vyzrážať a pomocou lisu sa z neho vytlačí prebytočná tekutina.

Zlisuje sa najčastejšie do podoby obdĺžnika, podobne ako eidam, gouda či iné druhy syra. Od klasického syra sa odlišuje len tým, že zvyčajne neobsahuje soľ, prípadne len stopové množstvá. Takže jeho chuť je sama o sebe, dalo by sa povedať, dosť mdlá.

Stačí však prisoliť, prikoreniť, alebo pridať trochu sójovej omáčky a máme pochúťku na mnoho spôsobov. Tofu proste chutí podľa toho, ako si ho ochutíme, čo je značná výhoda.

Pripraviť si ho môžete dokonca aj nasladko, ale to pri chudnutí nie je moc žiaduce. Jedine, že by ste na osladenie použili napríklad stéviu.

Samozrejme, ak ste leniví, na trhu existujú aj ochutené verzie tofu. Údené, lahôdkové marinované, s bazalkou, prípadne inými bylinkami… Ak ste však kreatívni, čarovnejšie príchute si dokážete vykúzliť aj sami.

Prečo ľudia v ázijských krajinách neumierajú na rakovinu, keď jedia tofu?

V ázijských krajinách poznajú a konzumujú tofu už po dlhé stáročia. A je to tak dodnes: v Ázii sa papá tofu, ale aj iné výrobky zo sóje v oveľa väčšom meradle, než v iných častiach sveta.

V európskej kuchyni ide rádovo skôr o desaťročia, v našom rozprávkovom „východnom bloku“ je to – keď to trochu pritiahneme za vlasy – stále ešte skoro iba „novinka“.

V úvode padlo v súvislosti so syrom tofu slovo rakovina. Žiadna sranda. Rakovina je pliaga súčasnej civilizácie a každý rozumný človek sa jej snaží, pokiaľ sa dá, vyhnúť.

Aspoň prostredníctvom vhodnej výživy a elimináciou karcinogénných prvkov vo svojom bezprostrednom okolí a prostredí. V hre je, samozrejme, aj genetika, ale s tým sa, žiaľ, nič moc narobiť nedá.

Ok, ale poďme sa teraz chvíľu zamyslieť. Len tak jednoducho… Použime chvíľu zdravý sedliacky rozum a pozrime sa na túto celosvetovú mapu rakoviny.

Neviem, či vidíte to, čo ja! Ale naše krásne Slovensko aj spolu s Českou republikou, nejakým tým Francúzskom a Spojenými štátmi, je na tom čo sa týka rakoviny horšie než celý ázijský kontinent. Bez výnimky!

No a teraz by sa ten sedliak spýtal: ako potom môže nejaké tofu spôsobovať rakovinu, keď ho tam žer…ehm…pojedajú na tony? Ja neviem, odpovedzte si asi radšej sami!

Ok, asi by sa žiadal aj pohľad odborníkov na výživu, tak nech sa páči! Svetoví dietológovia sa zhodujú, že priemerná – to znamená, nie striedma – konzumácia jednej až dvoch porcií sóje denne, je zdravotne nezávadná. Ba práve naopak, zdraviu prospešná.

Pod jednou porciou si predstavte čokoľvek: nech už je to tofu, alebo, dajmetomu, plechovka sójových bôbov zamiešaná v zeleninovom šaláte.

Myslím si, že dennú konzumáciu takéhoto množstva sójových výrobkov reálne na Slovensku majú snáď len tvrdí vegetariáni. Aj to by som si nebol celkom istý.

Odpoveď na otázku, či tofu bez starostí zaraďovať do vášho jedálnička, alebo nie, je týmto jasne zodpovedaná. Áno, tofu môžete papať bez paniky. Ak sa jej neviete zbaviť, tak ho radšej nekonzumujte, lebo by vám to mohlo z dlhodobého hľadiska ublížiť… Ale tá panika, nie tofu!

Samozrejme, existujú aj určité zdravotné kontraindikácie! Inými slovami, sú ľudia, ktorí by sa mali vzhľadom na niektoré zdravotné problémy, pojedaniu sóje a výrobkov z nej skôr vyhýbať. Alebo to s ňou aspoň nepreháňať, ale o tom si povieme trochu nižšie.

TIP: Ak práve chudnete – a keďže ste na týchto stránkach, tak je pravdepodobnosť dosť vysoká – a pri čítaní týchto riadkov ste dostali chuť pripraviť si nejakú zdravú papu z tofu, tak skúste napríklad opekané tofu s chlebom alebo opekané tofu na kukurici.

Aké živiny sú obsiahnuté v tofu?

Zoberme si tradičné, na Slovensku predávané 150 – 200 gramové balenie syra tofu.

Obsahuje v priemere od 500 do 630 kJ (120 do 160 kcal) energie, 6 až 8 gramov tuku, 3 až 4 gramy sacharidov a naozaj pomerne slušnú dávku bielkovín: 10 až 14 gramov!

Pre chudnutie neporovnateľne lepší pomer živín, než aký sa ponúka v takom 45 % eidame…

Keď už sme pri bielkovinách, dôležité je poznamenať, že bielkoviny v tofu pozostávajú zo všetkých esenciálnych aminokyselín. Pre tých, čo to náhodou neviete: ide o také aminokyseliny, ktoré si náš organizmus nedokáže syntetizovať sám a musíme ich preto do tela dodávať s potravou.

Dodávať telu všetky esenciálne aminokyseliny je dôležité zvlášť pre vegánov, ktorí nekonzumujú žiadne živočíšne bielkoviny. Tí si musia stravu vhodne skladať zo širokej škály obilnín, strukovín, orechov a semien tak, aby telu dodali naozaj všetky nepostrádateľné aminokyseliny.

Alebo sa črtá druhá, jednoduchšia možnosť: ak si dajú tofu, prípadne iný sójový produkt, majú takpovediac všetko v jednom! Nenadarmo sa sóji hovorí „rastlinné mäso“.

Jedno vyššie spomenuté „slovenské“ balenie tofu vám navyše naplní okolo 10 percent dennej potreby železa a 25 percent dennej potreby vápnika. Ak vás zaujímajú aj ostatné minerály obsiahnuté v tofu, tak tu sú: mangán, horčík, selén, meď a zinok.

Tofu a zdravie vášho srdca?

Tofu obsahuje izoflavóny, ktoré sú považované za fytoestrogény. Možno ste už počuli to tom, že ženy majú nižšie riziko kardio-vaskulárnych ochorení kvôli ženskému hormónu estrogénu.

Podobné účinky majú aj spomenuté fytoestrogény obsiahnuté v sóji. S tou výhodou, že tieto sa môžu potravou dostať tak do tela ženy, ako aj muža.
Samozrejme, to sme trochu zveličili a zjednodušili.

Výskumy v minulosti potvrdili, že izoflavóny dokážu pomáhať pri znižovaní hladiny LDL – čiže zlého – cholesterolu, ktorý sa podieľa na vzniku aterosklerózy.

Avšak, aby sme boli presní, nie zas takou významnou mierou, aby sa v tomto smere dala sója prezentovať ako potravina číslo jeden!

Do akej miery teda pomáhajú sójové izoflavóny znižovať hladinu LDL cholesterolu?

Americká asociácia pre srdcovocievne choroby (AHA – American Heart Association) to v roku 2006 vyčíslila na základe spriemerovania viac než dvadsiatich podrobných štúdií na hodnotu 3 percent. (Ak vás to zaujíma trochu hlbšie, závery AHA si môžete prečítať tu).

Nie veľa, ale ani nie zas tak úplne málo. Pomerne optimálny a triezvy výsledok.

Ak teda budete papať sóju a výrobky z nej, ako je práve v tomto článku rozoberaný syr tofu, svojmu srdcu síce neuštedríte výraznú profylaktickú kúru, ale jeho zdraviu každopádne prospejete.

Tofu a ďalšie sójové potraviny sú totiž zdrojom vlákniny a prirodzene vysokého obsahu nenasýtených tukov. A tie, ako vieme, sú pre srdiečko osožné.

Tofu v boji proti osteoporóze

Keď už bola reč o sójových izoflavónoch, tie majú pozitívne účinky aj pri znižovani rizika vzniku osteoporózy, čiže rednutia kostnej hmoty.

Vedci zistili, že sójové izoflavóny pomáhajú predchádzať osteoporóze a zvyšovať pevnosť kostí. Hlavne u žien po menopauze, ktoré sú touto chorobou ohrozené najviac. (Pre výskumuchtivých čitateľov prikladáme aj abstrakt vedeckého článku, ktorý o tom hovorí).

Je všeobecne známe, že v boji proti osteoporóze sú najlepšími zbraňami vápnik, pobyt na slnku a pravidelný pohyb.

Vápnik, ale aj horčík a fosfor, ktoré patria medzi hlavné stavebné zložky kostnej hmoty, obsahuje v pomerne vysokých množstvách práve syr tofu.

Čo to znamená? Nuž, aj bez izoflavónov a podobných vedecky znejúcich nadávok vašim kostiam tofu nemôže nič iné, len prospievať.

Ok, poďme sa ale ešte na chvíľu vrátiť na začiatok a pozrieť sa na to:

Ako je to vlastne s tofu a rakovinou?

Ako sme už spomenuli, niektoré výskumy na zvieratách potvrdili, že sójové výrobky môžu mať vplyv na niektoré druhy rakoviny: konkrétne môžu zvýšiť riziko vzniku rakoviny prsníka, prostaty a maternice.

A údajne sú v hre práve vyššie v iných súvislostiach pozitívne spomínané izoflavóny. Žeby mala aj táto minca dve strany?

Treba si uvedomiť, že tieto pokusy sa robili na hlodavcoch a tie trávia a metabolizujú sóju veľmi odlišne od ľudí.

Štúdie, ktoré sa robili na ľuďoch, podľa Amerického inštitútu pre výskum rakoviny (American Institute for Cancer Research – AICR) ukazujú, že konzumácia primeraného množstva sójových výrobkov, ako je tofu, nezvyšuje riziko vzniku rakoviny. (Článok nájdete aj na webe AICR).

No a o tom, že v Ázii, kde je sója tanieri denne, sa na rakovinu umiera menej často, než u nás, sme už hovorili.

Aby sme však mali celkom čisté svedomie, treba podotknúť, že sójové výrobky sú rôznymi ľuďmi metabolizované rôzne. Čiže nastáva tak trochu paradox, keď u niekoho sójové izoflavóny majú ochranný účinok proti rakovine a u niekoho môžu mať opačný. Celá problematika je preto stále predmetom odborného výskumu.

Odborníci sa však zhodujú v jednom: o nejakých rizikách alebo prínosoch sa dá hovoriť naozaj len pri skutočne veľkom príjme sóje alebo výrobkov z nej!

Ak aj teda máte v rodinnej anamnéze nejakú tú rakovinu, tofu, ani samotnej sóje sa báť naozaj nemusíte! Ako sme spomenuli, jedna až dve porcie sóje denne sú absolútne bezpečné.

To v preklade znamená pokojne 1 celý tofu syr a k tomu ešte aj pohár sójového mlieka… A ešte ste stále v zelených číslach.

No a na záver poďme ešte k problematike:

Kedy je tofu vo vašom jedálničku kontraindikované?

Nadmerné množstvá tofu by nemali jesť ľudia, ktorí majú sklon k tvorbe obličkových kameňov.

Tofu je totiž pomerne výdatným zdrojom látky vedcami prezývanej aj šťavelan (či oxalát) vápenatý. Jeho prebytok v tele prispieva práve k vzniku oxalátových obličkových kameňov.

Ak takýto problém máte, neznamená to, že by ste sa mali tofu celkom vyhýbať! Ale určite zloženie svojho jedálnička (a teraz už nehovoríme len o tofu) radšej preberte so svojím lekárom. Budete s ním potrebovať prebrať, ako má vyzerať nízkooxalátová diéta.

Pár slov na záver a či rekapitulácia

Tofu je zdrojom bielkovín, obsahuje vápnik, horčík, železo a iné dôležité minerály a vyznačuje sa aj nízkym obsahom nasýtených tukov.

Svojím nutričným zložením je výborné nielen pri chudnutí. Doslova dobrodením môže byť aj pre kompletný obsah esenciálnych aminokyselín aj pre vegánov.

V malej miere môže tofu znižovať hladinu LDL cholesterolu. A hoci je tento účinok relatívne malý, tofu je považované za potravinu prospešnú pre zdravie vášho srdca, pretože obsahuje vlákninu a nenasýtené tuky.

Niektoré výskumy ukázali, že sójové izoflavóny môžu byť prospešné pre zdravie vašich kostí a zabraňovať riziku vzniku osteoporózy.

Vzťah medzi tofu a inými potravinami na báze sóje a rakovinou nie je stále celkom objasnený. Ale podľa odborníkov ich bežná – čiže nie excesívna – denná konzumácia je považovaná za celkom bezpečnú.

V skutočnosti majú niektoré ázijské kultúry známe vysokým príjmom sóje dokonca nižšší výskyt rakoviny ako Európania či Američania.

Takže ak chudnete a chcete pri tom do svojho jedálnička zaradiť tofu, urobte tak smelo a s pokojným svedomím.

Na pozore sa majte iba vtedy, ak máte sklon k tvorbe oxalátových obličkových kameňov.

Takže, snáď už len: „Howgh“.

A či dobrú chuť?…. Ak sa vám zažiadalo, prebrowsujte si napríklad fórum o fajnových receptoch na chudnutie, ktoré sa dajú z tofu vykúzliť: .

Ak máte nápady, sem s nimi, kreativite a fantázii sa ani v kuchyni medze nekladú.

Do schudnutia, priatelia!

5 dôvodov, prečo na jeseň mnohí priberú

Ak nie ste práve polárna medvedica, tak nepotrebujete pred dlhou zimou nabrať tuk, aby ste prežili. Čo proti tomu?

Je to pomerne jednoduché, ale o to ťažšie sa nám to dodrží. Musíme navýšiť svoju disciplínu. Príroda totiž ochladzovaním priam láka, aby sme si vytvorili tepelne – izolačnú ochrannú vrstvu tuku. Nerobte to! V dnešnej dobe sa pred chladom vieme ochrániť účinne. Popíšme si preto 5 dôvodov, prečo ľudia najčastejšie na jeseň priberú. Ak ich poznáte, môžete sa pred nimi chrániť.

1. Obdobie plaviek skončilo, pozor na kontrolu

Každý, kto je na kúpalisku sa zle cíti, ak sa dva kroky pred ním nikto nezmestí, pretože tam je brucho. Preto je v letnom období najmä u žien veľmi vysoká motivácia zostať čo najštíhlejšia. Ak k tomu prirátate plávanie a rôzne výlety, v lete sa dá pomerne ľahko chudnúť, aj udržiavať si váhu.

Príde však jeseň. Chladno. Tričká sa zamenia na mikiny a tie sa vystriedajú svetrami a kabátmi. Taký odev zakryje aj stredne veľké bruško. Vďaka tomu poľaví pálčivosť túžby, aby sme boli štíhli.

Pocit, že bruško nevidieť zníži motiváciu strážiť si obvod pása. To je vždy zlý signál, pretože človek sa ľahko “zabudne”. Spamätá sa potom až niekedy na jar, kedy s hrôzou zistí, že musí bleskovo schudnúť do plaviek. Taký prístup nie je zdravý! Na jeseň sa priberá ľahšie preto, že máme pocit, že to málokto zbadá. Ak tomuto pocitu podľahnete, ostatné 4 dôvody to už len dorazia.

2. Sychravé počasie neznamená že máte odpočívať

Ak v lete vás to možno priam ťahalo na výlety, na bicykel či na plaváreň, v jesennom počasí je koniec. Aj by ste šli na huby, ale prší. Bicykel sa už veľmi vyťahovať nehodí. Kúpaliská sú zavreté a plaváreň je od ruky.

Ak dovolíte, aby vám chlad a sychravé počasie regulovalo množstvo pohybu, je to problém. Zníži to výdaj energie a aj to samo o sebe môže spôsobiť, že vám začnú pribúdať milimetre na opasku. Nie veľa. Nie rýchlo. Ak sa to ale stane, máte vážny problém. Je ním:

Nedostatok pohybu = viac voľného času bez pohybu. Ak ste v lete 3 hodiny boli von, na jeseň tie 3 hodiny sedíte doma. Už nedostatok pohybu samotný je problém. No čo s časom? Veľa ľudí je doma obklopených maškrtami. Ak si v čase kedy by ste mali športovať “drgnete” tu keksík, tam niečo iné, je zle. Na opasku sa začnú milimetre zratúvať na centimetre!

Možno si poviete, že vy ste predsa disciplívnovaní a vám sa to nemôže stať. OK. Stále však majte na pamäti 3 jesenné pohromy, ktoré sú zákerné:

3. Pozor na burčiak!

Vinári majú na jeseň lákavú ponuku burčiaku. Ak ho máte radi, viete, ako ľahké je vypiť ho viac, než si človek chce pripustiť. Pritom pohárik môže obsahovať – podľa množstva cukru a alkoholu – aj 800 kJ. Mimoriadne sladký a neriedený aj 1000 kJ a to už sa pomaly začína blížiť menšiemu jedlu. Dva poháre burčiaku, čiže 4 deci už dodajú viac energie, ako celé jedlo.

Ak si teda doprajete okrem normálneho jedla aj pár burčiakov, môže to znamenať podstatné navýšenie energetického príjmu. Navyše vám to povznesie vôľu a oslabí prísnosť. Možno si navyše zobnete aj nejakú dobrotu, ktorú by ste si v triezvom stave určite nedali.

4. Pozor na husacie hody!

Na jeseň sa konajú rôzne gastronomické akcie. Ak máte ísť na jednu večeru ako sú husacie hody, určite to nie je problém. Pokojne si môžete dať čo chcete – s drobnou podmienkou: pár týždňov predtým a pár týždňov potom nie je žiadna iná výnimka.

Ak ale jeden víkend budete na vinobraní, druhý na husacích hodoch a tretí víkend na inej výnimočnej akcii, tak to spolu s predošlými faktormi už pocítite aj na výsledkoch. Šaty vám začnú byť stále tesnejšie. Verte, nie je to tým novým pracím práškom, ani sa vám nezbehli!

Do tohto bodu však platia aj rôzne sviatky ako sú vianoce, či veľká noc. Chudnutie po sviatkoch je často veľmi aktuálne. Ono totiž sviatky tohto kalibru znamenajú, že celá rodina znáša potraviny. Veľa, rôzne. A potom sa 2 týždne varí, pečie, vypráža aby bol dostatok. V skutočnosti tak vznikne prebytok a kam prídete, tam narazíte na problém s nevhodným jedlom. Navyše cez sviatky je všade viac-menej nuda. A to potom viac chutí.

5. Pozor na dlhé večery v blízkosti maškŕt!

Už som ich spomenul, ale zopakujem to. Ak ste dlho doma, mali by ste si vytvoriť systém, ako sa chrániť pred maškrtením. Viem, poviete si, čo tam po jednom keksíku? A dáte si ho. Áno! Jeden keksík vám naozaj postavu nepokazí. Ak si ho dáte raz za pár týždňov. A predtým a aj potom žiadne iné výnimky.

No dlhý čas doma – často pri televízore – znamená neraz nudu a pokušenie. Ak tie koláčiky máte poruke, možno si dáte za večer aj tri. Ak tri, tak to je mesačne okolo 90 keksíkov. Zákernosť týchto malých výnimiek je v tom, že sú síce možno malé, ale pravidelné. Vytvoríte si návyk, že keď idete okolo misky s tyčinkami, tak si vždy zoberiete zo tri. To nie je veľa. Ale je to ako sporenie. Za večer sa minie aj balíček? To už je dosť.

To sú teda pasce, do ktorých mnohí z nás padnú na jeseň a priberú. Čo proti tomu?

  1. Nájdite si systém kontroly, ako si udržať si motiváciu a túžbu ostať čo najštíhlejšími.
  2. Nájdite si systém, ako sa donútite pravidelne cvičiť.
  3. Zapisujte si každú výnimku na viditeľné miesto. Nevadí, že si dáte burčiak. Nevadí ak si dáte hus aj s knédľami. Nevadí ak si dáte tortu. Zato však veľmi vadí, ak si postupne dáte všetko. Na to je ideálny zápis. Človek priľahko zabudne. Raz za mesiac vám hody neublížia. Raz za týždeň – to už je na zváženie – konzultujte to so svojou váhou. Častejšie si výnimky môžete dovoliť len ak ste štíhli a zdraví.
  4. Nemajte po byte rozmiestnené maškrty. Nie, naozaj nie je dobrý nápad mať misu sušených hrozienok stále na očiach.
  5. Spravte všetko preto, aby ste sa nikdy nenudili! Neplytvajte svojím životom. Ak máte pocit, že televízia vám nedáva plnohodnotnú zábavu, prestaňte sledovať tento nástroj na vysávanie vašej pozornosti a peňazí z vrecák. Žite svoj život so skutočnými ľuďmi a príhodami.

Bojím sa, že týmto článkom som asi niektorých z čitateľov nepotešil. Vedel by som napísať aj krajší, taký ako vidíte v ženských časopisoch. Chcel som však napísať rady, ktoré – akokoľvek budú asi nepopulárne – vám môžu pomôcť účinne dosiahnuť cieľ. Zdravie, štíhlosť a vitalitu. Reálnym a overeným spôsobom. Ber, kto chceš.

Potravinová sabotáž, alebo sadizmus rodičov?

Váš zámer zdravo sa stravovať môžu rodinní príslušníci účinne mariť. Áno, tí najbližší často útočia priamo na vaše zdravie. Prečo? Lebo vám chutí. Čo na tom, že niektoré potraviny vám môžu ublížiť? To najmä starší ľudia vôbec neuznávajú ako možnosť. Alebo ak áno, tak si povedia “ak to v malom množstve neublíži, pokojne si dajme aj viac”. Často týmto spôsobom robia ťažkosti starší ľudia – rodičia a starí rodičia. Asi ťažko ich už zmeníte.

Najmä v zmiešaných rodinách, kde býva spolu viac generácií potom bežne vidíte takéto pravidelne sa opakujúce scénky:

  1. Padne rozhodnutie doma jesť zdravo. Bude sa variť ľahšie. Nebudeme používať zbytočne mastné suroviny.
  2. Stará mama kúpi anglickú slaninu (lebo je dobrá). Aby nemohla byť kritizovaná oznámi, že jej len veľmi malé množstvo plánuje dať “pre chuť” do jedla. Fakt len štipku.
  3. Malú časť použije v jedle. My, čo sme chceli jesť zdravšie však toto jedlo nechceme, pretože aj to málo slaniny je stále viac, než je vhodné. Čo už – recepty starých materí nepustia.
  4. Vzniká konflikt. “Varila som to pre vás a vy teraz nechcete?” Nepríjemná situácia. Zámer navariť je chvályhodný. Recept však je zlý – nejeden kuchár rád bagatelizuje. “10 deka slaninky predsa nič nie je…”. Alebo pod pojmom “kvapka oleja” rozumie iba pol centimetrovú vrstvu oleja na dne panvice.
  5. Aby bol doma pokoj, časť nevhodného jedla teda zjete.
  6. Ďalšie dni nastane fáza 2. “Kampaň za dojedenie zvyškov.” V chladničke totiž stále svieti zvyšok slaniny. Bude vám ponúkaný. Už sa zabudlo, že pôvodný zámer bol použiť z nej len trocha. Teraz by bola “večná škoda vyhodiť”.
  7. Či už vy, alebo vaši blízky, ale niekto tú slaninu zvyčajne nakoniec zje. Aby bol pokoj.
  8. Stavme sa: zajtra sa v chladničke objavia dva tégliky. Oškvarky a smotana. Len pre chuť…

Niekedy je otázne, či nám takéto pasce najbližší chystajú so sadistickým potešením, alebo len preto, že to myslia dobre a nevedia. Nech je ako chce, sebaobrana sa nachádza tesne pred bodom 5.

Bod 5 je hrubá chyba! Ak podľahnete tlaku a nevhodné jedlo zjete, ste v pasci. Zjedením ste zároveň odsúhlasili argumenty bagatelizujúce slaninu. Hlavne sa tešte. Večer vás bude čakať ďalšie nevhodné jedlo. “Veď vám tak chutilo…”.

Riešenie je striktne nejesť jedlá, ktoré obsahujú nevhodné suroviny. Aj tu je problém. Starší ľudia často radi varia a majú na to veľa času. Počítajte s tým, že v ich jedlách sa asi vždy budú skrývať aj “zakázané” zložky. Dajú možno menej. Ale dajú, pretože inak by to nebolo ono.

Je jasné, že do celej schémy je potrebné započítať aj ľudský faktor. Tie nevhodné a nezdravé jedlá sú naozaj chutné. Aj s veľmi pevnými nervami človek občas podľahne. Ono sa totiž s vašou váhou naozaj nič nestane, ak si trebárs raz z mesiac dáte trocha slaniny, či tortu. Stane sa však niečo s klímou v domácnosti. Ak ste si dali raz, prečo by ste nemohli ešte aj zajtra? (Zvýšilo asi na 4 dni, takže sa máte na čo tešiť…)

Práve takéto nedisciplínované a chaotické správanie sa často tvorí vážnu – i keď vlastne smiešnu – bariéru medzi tým, aby sme si udržiavali vhodnú hmotnosť. Potom musíte rozmýšľať aj nad tým, ako plánovať chudnutie.

Ako je to u vás? Tiež vám blízki núkajú nevhodné dobroty?

Ako využiť slaninu aj pri chudnutí

Rovnako ako upír neznesie cesnak, ten kto chudne nesmie slaninu. Stará známa vec. Ako to však je v skutočnosti? Aj pri chudnutí môžete s úspechom pracovať so slaninou. Akurát však inak, ako sme zvyknutí zo slovenskej klasickej kuchyne. V nej je slanina priamo jedlom. Pri chudnutí ju využijeme len ako jemný mastný film.

Pri príprave jedla v panvici je vhodné použiť trocha tuku. Aj keď je panvica teflónová či keramická, s malým množstvom tuku sa na nej neprichytí naozaj nič. Ako však dostať na panvicu naozaj malú dávku tuku? Tuk pri chudnutí musíme kontrolovať! Denne ho zjedzte okolo 70 gramov. To je trocha vyššia dávka než sa bežne radí. To preto, že tuk sa zo stravy “škrtá” veľmi zle.

  1. Je ťažké uvariť nízkotučné jedlá, pretože mnoho surovín už tuk obsahuje. Iné zas potrebujú olej či iný druh tuku ako súčasť prípravy.
  2. Potrava bez tuku, alebo s jeho nízkym obsahomje dosť málo chutná. Je kumšt to potom ochutiť.

Ak ale chcete dosiahnuť rýchle chudnutie, tak potom musíte tučné potraviny nekompromisne vyčiarknuť z nákupného zoznamu! Potom za deň môžete prijať tak do 50 gramov tukov a to je naozaj málo. Veľmi málo!

Začnime klasickou radou z fitness časopisov:

Olej v spreji

Bežne je dostať olivový olej v spreji. Jeho cena aj so sprejom je relatívne vysoká a fľaštička je navanutá tak, aby ste ju nemohli recyklovať. Tým vás chce neekologicky ale ekonomicky mysliaci výrobca donútiť kúpiť viac ich predraženého oleja v plaste.

P1660204

Pohľad na sprejovanie dna panvice. Je to málo oleja, ale je tam.

Môžete si kúpiť špeciálnu sprejovú nádobu, čo som skúsil a rýchlo opustil. Upchala sa. Veľa problémov.

Skúsenosti so sprejovaním panvice sú inak pomerne dobré. Je možné olej pomerne plynulo rozprsknúť po celom dne. Pravidelne a naozaj málo. Na panvicu to bude nejakých 5 až 10 gramov tuku. Nevýhodou je, že ak má byť postriekanie dna pravidelné, niečo oleja sa dostane aj mimo panvicu.

Slanina ako mazadlo

Ak proti tomu postavím slaninu, tak vyhrá. Stačí kus slaniny obtrieť po dne panvice.

P1660189

Množstvo tuku, ktoré takýmto spôsobom bude na panvici sa bežnou váhou nedá odvážiť. Ani ho takmer nie je vidieť. Je to menej, než gram.

  • Tuk zo slaniny je na tepelné spracovanie ideálny. Nebude horieť.
  • Tuk zo slaniny je po dne dokonale rozmazaný na každom kúsku povrchu rovnako.

Pri pečení na “kvapke” olivového oleja sú vždy ťažkosti, ako tú kvapku (čítaj okolo 15 až 25 gramov) rozmazať po povrchu panvice. Na dobrej panvici olej na dne nedrží a vytvára kvapky.

P1660210

Detailný záber dna panvice s olejom. Vidíte miesta, kde je tuku viac a iné miesta, kde je tuku menej. So slaninou sa vám nič také nestane. Pri pečení mäsa nepravidelné rozloženie oleja až tak nevadí. Ale pri výrobe placky…

Recept na opekané kuracie prsia na slanine

Skúste si tento recept – žiaľ slovo slanina je tu volené dosť šalamúnsky. Naozaj sa na nej bude piecť, ale nebude ju v tom cítiť.

  1. Veľký jednostrukový cesnak, alebo niekoľko kúskov bežného cesnaku pretlačte na misku a nechajte stáť. Potrebuje sa asi 10 až 15 minút nadýchnuť. Potom:
  2. Potrite dno panvice slaninou a kuracie prsia opečte z obidvoch strán. Posoľte tesne pred pečením, alebo až po ňom. Môžete okoreniť čerstvo pomletým čiernym korením. Pečte rýchlo, aby nestvrdli.
  3. Akonáhle sú prsia prepečené (teda nie je krv ani v strede), preložte ich z panvice na tanier. Tam si môžu trocha odpočinúť. Pár minút. Vypnite plyn / elektrinu pod panvicou.
  4. Počkajte, kým panvička mierne ochladne. Kým je ešte horúca, nalejte do nej olivový olej. Asi pol deci. Ak je stravníkov viac, dajte viac oleja. V ešte horúcej panvici sa zohreje. Do oleja hneď nasypte pretlačený cesnak, ktorý máte už pripravený. Tiež pridajte čerstvé alebo mrazené bylinky. Mne sa osvedčil tymián, trocha majoránky, ale aj rozmarín. Nechajte pár minút v horúcom oleji, ale už neprihrievajte. Pomiešajte, nech sa chute spoja.
  5. Kuracie prsia vráťte do panvice a krátko ich vyváľajte v ochutenom oleji.
  6. Hotovo, môžete jesť. Ak ste oleja nedali veľa, zvyšok z panvice povytierajte chlebom, alebo žemľou. Tá slúži zároveň ako príloha k mäsu.

Takéto jednoduché jedlo je vhodné aj pri chudnutí. Kuracie prsia okolo 150 až 200 gramov dodajú prevažne bielkoviny. Chlieb (okolo 80 gramov), alebo jedna žemľa dodá prevažne sacharidy. No a na jednu porciu je vhodné dodať aj zhruba 10 gramov tuku ak chudnete. Bude to tepelne neupravený, skvelo ochutený olivový olej s trochou šťavy z mäsa. Ak nechudnete tak ani 15 až 20 gramov takéhoto oleja nebude problém.

Toto jedlo má veľmi jednoduchú, ale príjemnú chuť.

Tip: čerstvé bylinky sa dajú kúpiť v obchodoch ako Metro, ale aj v Hypernova či iných. Po nákupe ich stačí obrať a v tégliku zmraziť. Tak sú vždy poruke. Alebo si kúpte na trhu rastlinky a pestujte.

Ale vráťme sa ku slanine. Je výhodné použiť ju ako podmaz pod rôzne jedlá na panvici. Akurát vám nesmie prísť na um myšlienka, že by ste sa v noci zakrádali kuchyňou s nožíkom v ruke smerom ku ľadničke.

Ak slanine nedokážete odolať, potom ju radšej doma vôbec nedržte.