Rozhodnutie schudnúť môžete podporiť, ak sa pod to takpovediac podpíšete. Už dávno je z psychológie známe, že človek - ak môže - sa správa tak, aby dostál svojmu danému slovu. Preto oznámenie svojho rozhodnutia schudnúť môže byť pre vás pomoc. Nie, samo o sebe to asi nepomôže nikomu. Ale môže vám to pomôcť vytrvať vo chvíľach, kedy sa vám chce menej.
Ja sám som chudol bez toho, že by som sa tým chválil. Prešlo pár mesiacov a ľudia si všimli, že som zhodil. Neskôr som dostával veľa otázok, ako sa mi to podarilo. Rozhodol som sa svoj príbeh zverejniť na internete. Napísal som knihu. Získal som tak značku "ten čo schudol". To ma zaväzuje dodržať tento obraz. Bolo by mi nepríjemné, keby som sa z dnešných 80 kíl vrátil na nejakých tých 120. A tak už 10 rokov mi to, že som zverejnil svoj zámer pomáha držať kilá na uzde. A verte tomu, že trvale chcú ísť hore.
Nezverejniť svoj zámer schudnúť môže byť výhodné. Hlavne ak tušíte, že zlyháte. Potom je tajnostkárenie dobrým nápadom. Otázka však je, či je to dobré pre vás, alebo len pre vaše ego.
Je dobré, ak sa ľudia dozvedia, čo plánujete. Ak máte plán na chudnutie, zahrňte doň aj kontrolu kamarátov. Mali by to byť ľudia, na mienke ktorých vám záleží. Rodina, kolegovia, priatelia. Vyhlásenie by malo byť zrozumiteľné. V trocha prehnanom príklade by to mohlo byť NAPÍSANIE a PODPÍSANIE prehlásenia o schudnutí. Málokto pôjde do toho, aby napísal takýto "dokument". Podľa niektorých výskumov o ľudskom správaní sa však zdá, že toto je účinný spôsob.
Menej štylizovanou, ale vysoko účinnou formou je prehlásenie. Musí byť konkrétne. Ukážkovo to predviedol pred 40-rokmi môj otec. Mal som 10 rokov a dosť som sa čudoval prečo fajčí. Chvíľu postál a potom mne a mame vážne oznámil "už nikdy viac ma neuvidíte fajčiť". Koniec debaty a aj fajčeniu. Takéto vyhlásenie vás drží na uzde. Ktovie ako veľa ma tou jedinou vetou vlastne naučil. Možno preto, že som videl, čo dokáže, som neskôr vedel opakovať jeho chyby (tiež som fajčil) aj jeho úspechy (tiež som prestal).
Verejné prehlásenie mnoho ľudí robí aj na internetovom fóre o chudnutí. Aj keď takéto prehlásenie nie je úplne kontrolovateľné (anonymita je možná), funguje. Jednoducho ak to o sebe napíšete pred cudzími ľuďmi, vy sami si tým formujete svoj sebaobraz. Práve o to ide.
Proces znižovania váhy je pomalý. Vyžaduje trvalú disciplínu a výsledky na seba nechávajú bolestivo čakať. To je živná pôda pre oslabovanie vôle.
Aj tu vám značne pomôže ak ste zverejnili svoj zámer zhodiť kilá. Tu a tam sa vás budú ľudia pýtať, ako sa vám darí. Môže vám to pomáhať držať pozornosť na svojom zámere.
Najhoršie výsledky pri redukcii hmotnosti dosiahnete vtedy, keď sa v duchu téme prestanete venovať. Akonáhle prejdete na autopilota, je zle. V priebehu krátkeho času sa vrátite do starých koľají, pretože tam vás autopilot navedie automaticky, vždy a zákonite. No a ak ste "v starých koľajách" už raz pribrali, priberiete v nich znova.
Aby ste vydržali nový životný štýl, musíte tomu trvale venovať svoju pozornosť. Je to nepohodlné. Viem. Ale nepohodlnejšie je nosiť trvale 20 až 40 kilovú činku na svojom pupku.
Až po schudnutí nastanú pre vás krušné časy. Výsledky vás potešia a všetci známi vám zatlieskajú. Skvelých 15 minút slávy. Ak máte fotky pred a po a chcete, určite sa dostanete aj do novín. No stanú sa dve veci:
Tieto dva problémy sú nepríjemné. Súvisia jeden s druhým. Ľudia uznávajú, že v rámci nejakej tej redukčnej diéty sa nesmie slaninka ani krémeš. No keď už ste štíhli, zdá sa im, že teraz už môžete. Toto je častý omyl.
Je dobré ak sa už počas redukcie hmotnosti budete pripravovať na to, že po zhodení sa musíte začať stravovať ako štíhly človek. Nie ako labužnícke tučko.
Každopádne vaše zverejnenie zámeru dostať sa s váhou dolu vám môže značne pomôcť. To, že na ceste budú aj tak problémy je jasné.
